DIRETÓR EZEKUTIVU TIC TIMOR I.P. HALO AUDIÉNSIA HO DIRETÓR JERÁL MINISTÉRIU FINANSAS

 

 

Diretór Ezekutivu Ajénsia Teknolojia Informasaun no Komunikasaun ho sigla portugés (TIC) TIMOR I.P., Roberto Caitano de Sousa Vicente, halo audiénsia ho Diretór Jerál Ministériu Finansas, António Freitas hodi ko’alia kona-ba oinsá Ministériu Finansas fó-apoiu ba prosesu implementasaun dezenvolvimentu iha tinan 2022 espesífiku liu kona-ba programa Identifikadór Úniku ne’ebé, Governu VIII sei implementa hahú hosi tinan oin to’o 2025.

Programa ida-ne’e, relasiona ho implementasaun Identidade Úniku ne’ebé, Konsellu-Ministru aprova ona dokumentu estratéjiku ba implementasaun programa Identifikadór Úniku ho nia planu orsamentu no aprovizionamentu tomak iha fulan-Maiu, tinan-2021.

Iha sorumutu ne’e, Diretór Ezekutivu nu’udar mós koordenadór Komisaun Téknika Eventuál (KTE), informa, iha programa ne’e, prevee mós orsamentu ho total millaun $13.8 ba implementasaun tinan haat nian. Iha tinan ne’e, halo proposta bazeia ba planu ne’ebé aprova iha Konsellu-Ministru ho montante orsamentu millaun $ 6 hahú ho faze dahuluk iha tinan oin maibé haree ba limitasaun orsamentu, nune’e, Konsellu-Ministru bele aprova de’it millaun $ 3 maibé ida ne’e di’ak tanba nafatin tau iha prioridade no iha mós alokasaun orsamentu ba iha ne’ebá ho implementasaun ba programa ne’e iha tinan-2022.

“TIC TIMOR mós iha diskusaun ho ADB la’ós kona-ba low de’it maibé ko’alia mós kona-ba grant technical assessment ne’ebé ADB fó ba TIC TIMOR liu-liu iha prosesu aprovizionamentu ne’ebé maka sei hahú iha tinan oin,” esplika nia.

Espesialista ne’ebé ADB fó, sei foka de’it hodi tulun TIC TIMOR tanba TIC TIMOR nu’udar Ajénsia foun ne’ebé, hahú iha tinan 2017 efetivamente hahú servisu iha 2018 sei iha prosesu atu kompleta enkuadramentu pesoál iha Ajénsia refere.

“ADB prontu atu fó-apoiu ba TIC TIMOR hodi tau espesialista ida atu apoia TIC TIMOR iha preparasaun ba biding document aprovizionamentu iha tinan oin. Tanba ne’e, sei hala’o hosi unidade ida iha ADB nu’udar apoiu de’it no laiha investimentu osan hosi setór privadu ba iha ne’ebá, foti ema ida de’it hodi enkaixa iha sira-nia unidade hodi fó-apoiu espesialista aprovizionamentu hodi prepara biding document ba implementasaun programa Identifikadór Úniku,” esplika nia.

TIC TIMOR sei halo akordu ida TAS technical assessment ne’ebé maka define loloos servisu konsultór espesialista refere atu evita konfuzaun iha futuru no iha nosaun ida katak iha ligasaun karik ho apoiu liuhosi triplepy. Tanba ne’e, atu informa de’it katak, la iha ligasaun triplepy iha ne’ebá. Maibé ne’e, apoiu óbviu mai hosi sira-nia unidade tanba ne’e hosi ADB sei manda karta ida ba MF atu hato’o sira-nia intensaun hodi husu obligation letter.

Iha fatin hanesan, Diretór Jerál Ministériu Finansas, Antonio Freitas hatete, Ministériu Finansas haree katak TIC TIMOR nu’udar instituisaun ida, ne’ebé mak estratéjiku ba Governu liu-liu nu’udar sistema teknolojia ne’ebé mak iha nomós ikusmai haree oinsá bele kria mós sistema ida ne’ebé di’ak.

Tanba ne’e, sira-nia parte la iha objesaun no agradese tanba bele informa kedas asuntu ne’e, presiza de’it bainhira ADB hato'o karta mai baibain la iha objesaun tanba sei prosesa la liu semana ida no laiha objesaun Ministériu Finansas orienta hodi haree prosesu tuir mai karik.  #MEDIA TIC#

 

 

 

 

 

 

 

s